Vhodnou a odskúšanou pomôckou je viesť si stravovací denník, do ktorého si budete zapisovať  - čo, koľko, kedy, kde, prečo ste jedli, v akej situácii, čo ste pred, počas, po jedení cítili a prežívali... Ak budete dôsledná a poctivá, záznamy Vám postupne umožnia identifikovať príčiny a spúšťače Vášho správania vo vzťahu k jedlu. Často sa stretávam s neochotou začať si viesť stravovací denník. Ako najčastejší dôvod je uvádzaný nedostatok času. Je to však len výhovorka, ktorá často signalizuje neochotu alebo strach prijať zodpovednosť za svoje deštruktívne správanie, spoznať jeho príčiny a spúšťace, vzdať sa ho a naučiť sa ho nahradiť niečím zmysluplným. Keď prekonáte svoju pohodlnosť, prestanete hľadať výhovorky a začnete zapisovať svoje myšlienky, pocity, zlyhania, starosti, sklamania, úspechy..., môžete vo svojich záznamoch nájsť všetko, čo potrebujete na pochopenie svojho správania a  kompikovaného vzťahu k jedlu. Moja rada teda znie: Zapisujte, zapisujte, zapisujte - vždy, všade a všetko. 

Keď ste hladná, zjedzte len niečo malé a ľahké, aby ste boli opäť hladná v čase plánovaného obeda alebo večere. Problémom je, že v príjemnej spoločnosti máme prirodzený sklon zjesť a vypiť viac a nevnímame množstvo skonzumovaného jedla a vypitého alkoholu. Zdrojom veľkého množstva nevedomých kalórií je najmä alkohol, lebo jeden gram alkoholu má približne toľko kalórií ako jeden gram tuku. Zároveň majte vždy na pamäti, že Váš žalúdok je približne taký veľký ako Vaša zovretá päsť. 

Láska a šťastie sú úspešné prostriedky na potlačenie významu jedla v našom živote. Namiesto jedla nás napĺňajú city. Naopak v čase, keď sme smutní, osamelí, sklamaní snažíme sa zaplniť citovú prázdnotu a "hlad" po príjemným emóciách dobrým jedlom a sladkosťami.

Ak jete namiesto plaču, slzy sa nestratia, stále čakajú, kým sa budú môcť vyroniť. Ak jete, keď ste nahnevaná, možno dočasne hnev potlačíte, ale i on čaká na to, kedy sa bude môcť uvoľniť a prejaviť. Len Vy sa musíte vyrovnať so svojimi emóciami, jedlo to za vás nevie a nemôže urobiť.

Určite nie je chyba na Vašej strane. Problémom diét a rôznych špeciálnych stravovacích programov je, že neberú do úvahy emocionálnu stránku jedenia. Spotreba energie u každého človeka je iná a závislá na rôznych faktoroch, napr. na druhu práce, na pohlaví, veku, stavbe tela..., ktoré populárne diéty vôbec nezohľadňujú. Autori diét obvykle argumentujú svojimi teoretickými znalosťami o fungovaní ľudského tela a vlastnými skúsenosťami, ktoré si však  v mnohých prípadoch protirečia. Žiadna diéta ani stravovací program Vám neumožní spoznať Vaše telo, naučiť sa mu dôverovať a počúvať, preto ani dlhodobo nemôže fungovať. Odolajte pokušeniu začať s ďalšou diétou, lebo práve diéty sú často spúšťačom rôznych porúch stravovania, majú deštruktívny vplyv na Vaše sebavedomie, sebaúctu, sebahodnotenie. Ak máte deti, uvedomte si, že Vaše experimenty a chaos v stravovaní nie sú pre ne najlepším príkladom. Deti sa učia opakovaním, nechcete predsa, aby ste boli príčinou ich problémov v stravovaní a vzťahu k jedlu. 

Nie som fanúšik radikálneho vylúčenia sladkostí z jedálnička. Podľa mojich skúseností neodolateľná chuť na sladkosti väčšinou súvisí s veľkými časovými odstupmi medzi jedlami, s vynechávaním niektorého z hlavných jedál a veľmi populárnym obmedzovaním konzumácie sacharidov (chleba, zemiakov, ryže, cestovín...). Dostať chuť na sladké pod kontrolu je v podstate veľmi jednoduché: Jedzte pravidelne, primerané porcie, doprajte si kvalitné, pestné a vyvážené jedlo. Neodolateľná chuť na sladké je často i signálom nespokojnosti so životom. To, čo Vám pravdepodobne chýba v živote, hľadáte v maškrtách. V skutočnosti však netúžite po čokoláde a sladkej chuti, ale po sladkom, príjemnom, lahodnom živote... 

Poznám veľa ľudí, ktorí si po dobrom obede doprajú každý deň "sladkú bodku". Je to súčasť ich stravovacích zvyklostí, niečo na čo sa vždy tešia a vychutnajú si každý kúsok. Ak máte chuť na čokoládu, tak si ju bez zbytočných výčitiek doprajte. Ale dávajte si do úst vždy len jednu kocku, zavrite ústa a vydychujte nosom. Týmto spôsobom zvyšujete pôžitok z čokolády, lebo okrem chuťových pohárikov si prídu na svoje i čuchové bunky v nose. Každý kúsok čokolády (alebo inej maškrty) nechajte pomaly rozpustiť na jazyku, vnímajte jej chuť a pôžitok s tým spojený. S veľkou pravdepodobnosťou sa bude Vaša túžba po sladkej chuti s každou ďalšou kockou zmenšovať. Je dôležité, aby ste si položili otázku, či a prečo chcete pokračovať v maškrtení. Možno budete prekvapená, že pri pomalom jedení a vychutnávaní si každého kuska čokolády, budete už po niekoľkých kockách schopná prestať a zbytok čokolády odložíte. 

Ak nedokážete identifikovať signál sýtosti:

- pokúste sa odhadnúť množstvo jedla, ktoré by vás malo zasýtiť a potom si urobme pauzu,

- odíďte z miestnosti, v ktorej ste jedli,

- venujte sa inej aktivite,

- ak približne po 15 - 20 minútach cítite, že ste ešte hladná, tak pokračujte v jedení. Je rozumné osvojiť si múdrosť, že by ste mali jesť na 80 %, lebo jedlo má byť zdrojom energie a pôžitku, nie pocitu únavy, ťažoby a malátnosti. Pozor na podvodné signály. Je veľmi dôležité rozlišovať chuť a biologický hlad. Ak máte pocit, že by ste ešte niečo zjedli, ale neviete presne čo, vo väčšine prípadov je to signál, že Vaša túžba po jedla nie je potrebou tela, ale duše.  

Práca v noci je pre telo neprirodzená. Vyžaduje od tela veľa energie, aby nás udržalo v bežnom „prevádzkovom režime“ a prekonalo únavu, ktorej nahráva aj absencia prirodzeného svetla. Koľko, kedy a čo jesť v nočnej smene závisí od fyzickej a psychickej náročnosti práce. Radšej jedzte menšie porcie, ale častejšie, samozrejme ak vám to režim práce dovolí. Vhodnejšie sú ľahšie stráviteľné jedlá a aj tu platí, že časové intervaly medzi jedlami by nemali byť dlhšie ako 3 – 4 hodiny. Signálom, že jete málo, nevhodné zloženie a v dlhých časových intervaloch je nutkavá chuť na sladké. Vybalancovať režim stravovania počas nočných smien chce určitý čas, ale určite sa jedla nebojte. Cieľom je naučiť sa vnímať a počúvať vaše chute a jesť len toľko, koľko skutočne potrebujete. Aj tu platí, že jesť je normálne, nenormálne je ignorovať hlad.

To, že si uvedomujete, že máte problém a ste odhodlaná s tým niečo robiť, je veľmi dôležité. Každý človek niekedy zje viac, je to normálne. Nie sme predsa stroje a telo sa s občasnými výkyvmi v množstve skonzumovaného jedla dokáže vyrovnať. Keď budete najbližšie cítiť nutkanie "zasypať" náročný deň množstvom jedla, povedzte si: "STOP!" Ste mysliaca a inteligentá bytosť, tak prečo by ste si mali dobrovoľne ubližovať. Vaše telo si zaslúži po ťažkom dni dostatok času na odpočinok a regeneráciu, nie ďalšiu dlhú a tvrdú prácu. Uvedomte si, že svoje telo nemôžete vymeniť za nové, tak sa k nemu začnite správať s rešpektom a úctou. Bez neho by ste totiž nemohli žiť... 

Keď budete stáť pred otvorenou chladničkou, zastavte sa aspoň na krátku chvíľu a pokúste sa byť k sebe úprimná. Je to naozaj jedlo, čo odstráni Vašu únavu, osamelosť, nespokojnosť, hnev, frustráciu...? Naozaj chcete do seba sebecky, bezmyšlienkovite a bez varovania nahádzať jedno jedlo cez druhé a v nekontrolovaných množstvách, ignorujúc všetky signály a potreby Vášho tela? Stoja Vám tie chvíle s jedlom za hodiny pocitu plnosti, ťažoby, výčitiek...?  

Nájdite v sebe odvahu, zatvorte chladničku a venujte sa niečomu inému, čo vám pomôže zvládnuť negatívne emócie a pocity, lebo jedlo je len krátkodobá náplasť. Napríklad si pripravte kúpeľ, zapáľte sviečky, počúvajte obľúbenú hudbu a len tak relaxujte ponorená v príjemne teplej vode a v obláčikoch voňavej peny. Ak ani kúpeľ alebo iná činnosť nedokážu zo začiatku potlačiť nutkavú chuť jesť, tak si doprajte jedlo, na ktoré máte v daný okamih najväčšiu chuť. Odolajte však pokušeniu jesť priamo z chladničky. Jedlo si pekne naservírujte a jedzte ho pri stole. Jedzte tak pomaly, ako to len dokážete. 

Musíte byť trpezlivá a neočakávať zázraky za pár dní. Všetko chce svoj čas, preto sa nenechajte odradiť zlyhaniami, ktoré určite prídu. Je to normálne a prirodzené, lebo chyby, pochybnosti a omyly sú súčasťou procesu zmeny a učenia sa normálne jesť.

Po prečítaní Vašej otázky ma spontánne napadla myšlienka: Musíme sa zamerať na to, čo možeme zmeniť a zároveň prijať to, čo nie je v našich silách a možnostiach ovplyvniť. Popieranie a ignorovanie hladu je často synonymom popierania a ignorovania vlastných potrieb. Snaha mať pod kontrolou biologický život obvykle veľmi úzko súvisí s nespokojnosťou s vlastným životom a neschopnosťou to z rôznych príčin zmeniť. Je dôležité, aby ste si položili otázky: "Prečo sa bojím signálov fyzického hladu? Čo nemám vo svojom živote pod kontrolou? S čím som nespokojná?"... Uvedomte si, že Vaše telo, jeho potreby a signály nie sú Vaši nepriatelia. Vo chvíli, keď príjmete svoje telo a prestanete s ním bojovať, uľaví sa Vám fyzicky i psychicky.