Zmeňte nevhodné podvedomé stravovacie návyky

30.01.2012 10:03

V dnešnom vyspelom svete dostatku potravín majú naše stravovacie zvyklosti len veľmi málo spoločné s fyzickým hladom. Mnohé z nich sme si osvojili už v rannom detstve. Majú ich na "svedomí" predovšetkým naši rodičia a starí rodičia. Nemá však zmysel ich obviňovať, dôležitejšie je sa z ich chýb poučiť a neopakovať ich.

Mnohí rodičia nútia svoje deti zjesť všetko, čo sme majú na tanieri, nútia ich jesť i vtedy, keď nie sú hladné a často jedlá, ktoré im nechutia a pod. V domácnostiach je zvykom používať jedlo ako obľúbenú formu odmeny (Keď dostaneš z písomky z matematiky jednotku, pôjdeme do Mcdonaldu.) alebo trestu (Ak nezješ zeleninu, nebudeš môcť pozerať televíziu.). Veľmi nesprávne je spájanie konzumácie jedla s pocitom viny (Zjedz všetko, čo máš na tanieri. Deti v Afrike hladujú.) a takisto s príjemnými pocitmi (Keď vypiješ túto šálku horúcej čokolády, budeš sa cítiť lepšie.). Týmito na prvý pohľad neškodnými spôsobmi rodičia nechtiac a v dobrej viere prispievajú k zdeformovaniu systému stravovania svojich detí. Ich malé víťazstvá nad detským odporom sú v konečnom dôsledku veľké prehry. 

Rodičia by sa mali snažiť spájať pozitívne asociácie so zdravými jedlami a naopak. Svojou fantáziou a empatiou môžu výrazne ovplyvniť postoj detí k jedlu. Napríklad, keď budeš jesť špenát, budeš silný ako Pepek námorník, ak budeš jesť mrkvu, budeš mať zrak ako orol, alebo ak budeš jesť veľa cukríkov, pokazia sa ti zúbky a pod. Ak sa v rodine pripravuje pestrá strava, skúšajú sa nové recepty, experimentuje sa s chuťami a prísadami, je väčší predpoklad, že dieťa bude ochotné i v dospelosti skúšať nové veci a jesť zdravé potraviny a jedlá.

Deti veľmi citlivo vnímajú úzkosť vo vzťahu k jedlu zo strany matky i jej posadnutosť jedlom. Je smutné, že veľa žien, ktoré sú matkami, má komplikovaný a rozporuplný vzťah k jedlu. Ak dieťa vyrastá v rodine, v ktorej sa matka neustále kontroluje a obmedzuje v jedle, zaoberá svojou hmotnosťou a výzorom, je logické, že si myslí, že je to normálne a bežné. 

Nevhodné stravovacie návyky z detstva veľmi často úzko súvisia s problémami s hmotnosťou v dospelosti.  Aj v dospelosti máme tendenciu vyprázdniť tanier, hoci cítime, že sme sýti, rozdeľovať potraviny na "dobré" a "zlé" tak, ako nám to vštepili naši rodičia, utešovať sa jedlom po náročnom dni, rovnako oslavovať úspechy návštevou dobrej reštaurácie a pod. Jedlo prestáva byť len zdrojom výživy a pôžitku, ale stáva prvou pomocou ako sa vyrovnať so stresom, s problémami, nepríjemnými situáciám, emóciami, úspechmi, prehrami... 

Bez jedla nemôžeme žiť. Abstinovať od jedla znamená istú smrť. Ale na druhej strane je nezdravé a nerozumné preceňovať jeho úlohu v našom živote. Preto je dôležité hľadať i vo vzťahu k jedlu rovnováhu.