Otvoriť dvere spontánnosti sa vždy oplatí
Včera večer som kráčala takmer vyľudneným mestom a nechcelo sa mi ísť domov. Nevedala som sa dostať zo zovretia smútku z nečakanej straty ďalšieho človeka z môjho blízkeho okolia. V takýchto chvíľach ma okrem bezmocnosti v súboji so smrťou vždy zaplaví neovládateľná túžba po živote a spontánnosti. V polovici cesty som zavolala kamarátke, ktorú som už dlhšie nevidela. Hoci sa babrala s číslami, nápad vyraziť si, ju okamžite nadchol. Účtovníctvo dostalo červenú a spontánnosť zelenú. Objednali sme si skvelú pizzu, ja pivo a ona víno a správne babsky poklábosili. Určite by sme konverzovali i do rána, ale nezadržateľne sa blížila záverečná.... Do postele som sa dostala po polnoci, no endorfíny v mojom tele pokračovali v žúrke, nezaujímala ich žiadna záverečná. Kapitulovala som, namiesto spánku som tento rozpoltený deň ukončila čítaním o nových trendoch v marketingu:-)
Znovu som si uvedomila, že je vždy potrebné hľadať v živote rovnováhu, nenechať sa zdeptať, otupiť a otráviť žiadnymi nepríjemnými udalostami a okolnosťami, ktoré nás fackujú, nakopávajú do zadku a zrážajú k zemi. Osobne si myslím, že problémy mnohých ľudí nielen s jedlom, hmotnosťou a nespokojnosť so životom súvisia veľmi často so strachom zo spontánnosti a neochoty vystúpiť zo zabehnutých stereotypov.
Život je príliš krátky, aby sme si ho ešte skracovali stresom a nezmyselnými obavami. Dopriať si chutné jedlo a príjemnú hladinu alkoholu i neskoro v noci, nie je zločin. Dobré jedlo je dar a úžasný pôžitok. Je nezmysel ho degradovať a znevažovať počítaním kalórií, strachom a výčitkami.