Emocionálne jedenie - prečo si zapchávate ústa?
Zapchať si ústa jedlom, aby ste potlačili svoj hnev, nič nerieši. Možno sa bojíte, že keď ho prejavíte, mohli by ste niekomu ublížiť, alebo niekoho sklamať. Možno sa bojíte, že stratíte niekoho priazeň, alebo že vás niekto prestane mať rád a pod. Ak cítite, že spúšťačom vašej túžby po jedle je hnev, pokúste sa predtým, ako začnete jesť, odpovedať na tieto otázky: "Čo vyvolalo môj hnev? O čo v skutočnosti ide? Čo si myslím a čo cítim? Čo chcem dosiahnuť? Kto za to môže? Čo by som vlastne chcela zmeniť?"
Okrem hnevu je častým dôvodom, prečo si zapchať ústa jedlom - strach. Medzi najčastejšie strachy patrí strach zo zlyhania, strach, že nedokážete splniť očakávanie a požiadavky iných, strach z odlúčenie, strach zo straty blízkeho človeka, strach zo straty rešpektu a pod. Ak ste so sebou často nespokojní, mali by ste sa snažiť preskúmať svoje požiadavky a očakávania vo vzťahu k sebe a k svojmu okoliu (rodine, priateľom, kolegom...). Ako by mal vyzerať váš život, aby ste s ním boli spokojní? V akých situáciách máte pocit, že musíte byť dokonalí? Hanbíte sa často? Má hanblivosť vo vašom živote významné postavenie? Čo si myslíte, že by sa stalo, keby ste museli sklamať ľudí, na ktorých vám záleží? Keď sa naučíte čeliť každodenným malým strachom, postupne dokážete prekonať i tie veľké.
Keď človek nevidí východisko z nejakej situácie, často rezignuje, ovládne ho pocit bezmocnosti. Najmä ženy často potláčajú svoje potreby, obetujú sa, berú ohľad na všetko a všetkých. Ak sa chceze stať znovu „mocnými“, musíte sa naučiť rešpektovať svoje potreby a riskovať pri tom i nesúhlas okolia.
Problémy vo vzťahu k jedlu súvisia i s pocitmi nudy, samoty a opustenosti. Nebezpečný je chronický stav opustenosti. Väčšinou je sprevádzaný i pocitom sebaodcudzenia, negatívneho posudzovania, pesimistickými a sebapoškodzujúcimi názormi. Často navonok harmonické rodiny sú spoločenstvom opustených ľudí, z ktorých každý sa musí vyrovnať so svojimi potrebami a so svojou zraniteľnosťou sám. Z opustených detí vyrastajú opustení dospelí. Trpia nielen opustenosťou, ale často sa izolujú i zo strachu z odmietnutia, s ktorým boli v detstve mnohokrát konfrontovaní.
Sebanenávisť je najväčšou prekážkou pri prekonávaní problémov vo vzťahu k jedlu. Môže sa prejavovať rôzne, napr. ako nespokojnosť a podráždenosť, alebo ako citlivosť a zraniteľnosť, alebo nechuťou k pohybu, lakomstvom a sebafrustráciou, pomstychtivosťou a sebapoškodzovaním, pochybnosťami o sebe, neschopnosťou sa rozhodnúť, hypochondriou a pod.
Vonkajšie prostredie a váš vnútorný svet sú dve odlišné sféry. Len vy sami rozhodujete, či sa vás nejaká situácia dotkne, či si zakážete všetko príjemné, či rezignujete a pod. Kritická poznámka na vašu adresu, neznamená, že za nič nestojíte, že ste menejcenní, že sa máte začať správať inak. Je to len názor niekoho iného a vôbec nemusí byť oprávnený a správny.